Láska na celý život

Pridal: | Publikoval na: 6 apríla, 2019

Do štyroch rokov po tom, čo uhynie posledná včela, zhynie ľudstvo. Keď pred vyše polstoročím vyslovil túto výstrahu fyzik Albert Einstein sa včely, keď nie v Amerike, ale na Slovensku mali ešte ako v rozprávke.

Viac o včelách a súčasnom včelárení i o výrobe sviečok, medu, či ďalších výrobkov nám porozprávajú manželia Milka a Martin Böhmerovci, ktorí sa tu v našom meste narodili, žijú tu a venujú sa tomuto tradičnému remeslu od roku 2003. Lásku k včielkam zdedili po otcovi – svokrovi.

História moderného včelárenia siaha až do roku 1873, keď na svetovej výstave vo Viedni Ivan Branislav Zoch (učbár v Prvom slovenskom gymnáziu) vystavoval konštrukciu svojho včelieho úľa. Práve on chodil medzi remeselníkov, včelárov a roľníkov. Učil ich novým spôsobom narábania s nástrojmi. Roľníkov a mládež zase učil moderne včeláriť, stavať nové úle a pestovať poľnohospodárske plodiny. Písal na túto tému aj odborné články a tak v našom meste šíril vzdelanosť a bol propagátorom na Gemeri.

V Revúcej o rozvoj včelárstva sa v minulosti staral včelársky spolok, ktorý bol založený v roku 1925 a jeho predsedom bol Samuel Šramko, knihár. Spolok tvorilo 29 včelárov. Už v tomto období sa včely nechovali v slamených úľoch, ale používali sa moderné úle rôznych tvarov a foriem napr. krajinky, hospodár a dlabák.

A ako je to dnes ? Akú podobu majú dnešné úle (zdedili ste nejaký) , koľko ich vlastníte, aký počet rodín v nich žije a kde sú uložené?

Dnešné úle sa od tých v minulosti používaných líšia hlavne v jednoduchosti. Základným stavebným materiálom je stále drevo, aj keď sú úle aj z polystyrénu. Dbá sa na to, aby bol úľ ľahký a pritom dostatočne pevný, rozoberateľný, čiže aby sa dali jednotlivé nadstavky vzájomne zamieňať, dno musí byť  odoberateľné a prístupné aj zozadu, aby sa dali zasunúť  podmetové podložky pri liečení alebo odoberaní meliva či peľu. Takže úľ pre jednu rodinu pozostáva: dno, niekoľko nadstavkov s rámikmi (podľa sily rodiny 1 až 6), fólia na zakrytie rámikov zvrchu, uteplivka a vrchnák. Na našej včelnici máme úle typu „B“, rozmer rámika je 420 x 275mm a používame Dadantov systém, v ktorom sa používajú pre plodisko vysoké rámiky a pre medníky nízke s rozmermi 420 x 159mm. Tento systém včelárenia má niekoľko výhod a v dnešnej dobe je preferovaný na celom svete. Hlavné výhody sú v rýchlejšom jarnom rozvoji oproti nižším plodiskovým rámikom a v rýchlejšom zanesení a dozretí medu v nižších medníkoch. V súčasnosti obhospodarujeme 110 rodín na trvalom stanovišti v Muránskej Dlhej Lúke a pripravujeme ďalšie 2 stanovištia v Revúcej a Rákoši.

Kde je ten  začiatok záujmu o včely, čo Vás k tomu viedlo? Odkedy pracujete spoločne?

Ťažko presne určiť, kedy začal náš záujem o včely. Obidvaja pochádzame z včelárskych rodín a tak už od malička sme sledovali prácu našich starých otcov a neskôr sme aj pomáhali pri medobraní, alebo zakrmovaní včielok. Zlomový bol rok 2003, kedy náhle zomrel môj otec a zanechal nám 62 rodín. Bolo to v marci, prichádzala jar a pri včielkach sa robia prvé jarné prehliadky. Zo začiatku som chodil  ku včielkam sám a doma som manželke referoval ako sa mi robilo, čo som zistil, aké silné sú rodiny atď. Po pár týždňoch manželkina zvedavosť prekonala strach z prípadného bodnutia (v detstve  bola alergická na včelí jed), a začali sme pracovať spoločne, čo prinieslo hlavne značné zrýchlenie všetkých prác.

 Milka, čo priťahuje ženy k včeláreniu?

Už od malička ma včely fascinovali. Ešte pred svadbou som chodila pomáhať odoberať materskú kašičku a vytáčať med. Som cholerik a kvôli tomu som vždy túžila po práci bez stresu a napätia.  Preto som sa začala venovať masážam a včelám. Práca so včelami je neuveriteľne krásna. Človek je v prírode, na slnku,  cíti vône – vôňa včelstva je tá najkrajšia voňavka na svete, počuje bzukot včiel, spev vtákov. Táto práca ma napĺňa.

Koľko času zaberie starostlivosť o včely počas leta a zimy?

Starostlivosť o včielky je práca veľmi časovo náročná, pretože je to práca hlavne manuálna. Len malá časť prác ako medobranie, alebo zakrmovanie sa dá mechanizovať či automatizovať. Našťastie práce s včielkami trvajú len 6 mesiacov od druhej polovice marca do polovice septembra. Potom ďalších 6 mesiacov nasledujú práce v dielni pri príprave nových rámikov, nadstavkov, renovácia náterov, zatavovanie medzistienok, príprava oplodniačikov, plemenáčov, získavanie a čistenie vosku atď.

Aj Vám sa už stalo, že sa Vám vyrojili včely a čo to znamená?

Všetky tieto práce sú dôležité preto, aby sme sa dobre pripravili na nasledujúcu sezónu, aby sme mohli robiť účinné protirojové opatrenia. V minulosti boli roje pre včelára požehnaním, dnes je to nežiadúci jav, nakoľko vyrojená rodina prinesie menej medu. Rojenie je ale prirodzená vlastnosť včielok. Je to spôsob ich rozmnožovania. Aj napriek rôznym protirojovým opatreniam sa nám každý rok stane, že niekoľko rodín sa vyrojí. Ale to nevadí. Včielky sú súčasťou našej prírody a tak keď sa nám roj nepodarí chytiť, nájde si nové obydlie niekde v lese.

Martin, je pravda, že med z našej doliny je najzdravší a tým unikátny? Sme medový národ?

Hlavným produktom včielok je samozrejme med. Neustále sa vedú polemiky o tom, ktorý med je najlepší alebo najzdravší. Pritom jedným z najhlavnejších kritérií kvality je nízky obsah vody. Európska norma pre med povoľuje max. obsah vody 20%, naša slovenská norma povoľuje maximálne 18% vody v mede a naše medy sa pohybujú medzi 15% až 16,5%. Závisí to od mnohých okolností ako je napr. druh medu, spôsob vedenia včelstiev alebo počasie počas znášky a pri medobraní. Ďalšou našou výhodou je poloha včelnice. Príroda okolo nás je mimoriadne pestrá a ponúka včielkam bohaté  zdroje nektáru a peľu. Preto sa medom z našej oblasti hovorí „chuťovka“ a je vyhľadávaný nielen na Slovensku, ale aj za hranicami.

Čo si myslíte o liečbe žihadlom?

Mohli by sme spomenúť aj ďalšie včelie produkty, ale to by bolo na samostatný článok. Spomeniem ešte včelí jed. Traduje sa, že včelári sa dožívajú vyššieho veku ako nevčelári. Pripisuje sa to aj mnohým bodnutiam, ktorým sa počas práce s včielkami nedá úplne vyhnúť. Avšak lekárska veda potvrdila pozitívne účinky včelieho jedu len pri reumatických ochoreniach. Takže ten vyšší vek dožitia u včelárov súvisí skôr so samotným včelárením, pretože ktosi raz povedal: „Keď chceš byť šťastný jeden deň, vypi si, keď chceš byť šťastný jeden rok, ožeň sa a keď chceš byť šťastný celý život staň sa včelárom.

Ste súčasťou mnohých jarmokov v našom meste a okolí, kedy a kde padlo to rozhodnutie?

Mnohí revúčania nás poznajú aj z jarmokov alebo iných spoločenských akcií v meste. Našim hlavným artiklom od začiatku boli sviečky z včelieho vosku, ktoré sme začali vyrábať  ešte koncom 90-tych rokov, keď sme hľadali ako lepšie zhodnotiť prebytok včelieho vosku. Prvé formy sme kúpili v Nemecku, lebo u nás ich ešte nikto neponúkal a po pár rokoch sme vyrábali sviečky aj pre veľkoodberateľov. Avšak odkedy sme začali sami včeláriť, výrobu sviečok sme trochu utlmili hlavne z časových dôvodov a v našom stánku ponúkame aj ďalšie včelie produkty.

Zúčastňujete sa včelárskych výstav a prednášok ? Ste členovia Slovenského zväzu včelárov? Ako si rozširujete vedomosti?

Chov včielok môže byť zábavka, koníček, ale aj zamestnanie, tak ako chov iných zvierat. Včelárenie patrí medzi poľnohospodárske odvetvia, ale je tu jeden rozdiel. Zatiaľ čo ovce, kravy, kone a iné zvieratá vieme skrotiť a vycvičiť na určité úkony, včielky sú hmyz, ktorý sa vždy bude riadiť len svojimi pudmi. Preto je chov včielok trocha náročnejší na vedomosti. Dobrý včelár by mal čo najlepšie porozumieť spôsobu života včielok a svojimi zásahmi ich len usmerňovať, tak aby mu priniesli želaný úžitok. Každý nesprávny zásah vyvolá inú reakciu ako si želal včelár. Preto sa aj my neustále vzdelávame. Absolvovali sme diaľkovo včelársku školu v Banskej Bystrici, kurzy: chov matiek, apiterapia – liečenie včelími produktami, výroba medoviny. Navštevujeme rôzne včelárske kongresy a výstavy, kde sa dozvedáme o novinkách z celého sveta. Samozrejme sme obaja členmi SZV (Slovenský zväz včelárov), kde ja som aj členom výboru v našej ZO a robím dôverníka pre oblasť Revúca.

V ponuke máte špeciálny výrobok „Orgonit“, prečo je dobré ju mať v domácnosti?

Stručne – orgonit je čistič energie. Premieňa negatívnu energiu ako je elektromagnetické žiarenie – žiarenie z mikrovlnky, televízora, mobilu, digitálneho budíka atď., na pozitívnu energiu a vysiela ju do priestoru. Včelí vosk negatívnu energiu prijíma, kryštál krištáľu ju čistí a kovové triesky a piliny ju odrážajú do priestoru.

Platí u Vás stará známa múdrosť „Remeslo má zlaté dno“? Keďže máte dve dcéry, ktorá  asi bude pokračovať vo Vašej záľube?

Máme dve dcéry, ktoré zatiaľ študujú na vysokých školách. Obe, ešte keď boli menšie, nám pomáhali pri medobraní alebo zakrmovaní včielok, ale teraz sú mimo Revúcej.  Zuzanka sa po skončení školy pravdepodobne vráti do Revúcej. Uvidíme koho privedú do rodiny, možno zaťovia, možno vnuci a vnučky prejavia záujem.

 

V roku 2014 v Prvom slovenskom gymnáziu sme spoločne zrealizovali kurz  – tvorivú dielňu výroby voskových sviečok, ktorý sa stretol s veľkým záujmom a ohlasom. Verím, že aj v budúcnosti si to ešte zopakujeme a naša zručnosť, vedomosti a priateľstvo sa rozšíria.

Jeseň a zima je obdobie, keď ľudia vyhľadávajú viac kľudu, relax a dotvárajú si príjemnú atmosféru domova svetlom sviečok, možno aj  medovými sviečkami od Milky a Martina.